Netlačte sa do dokonalosti a následného sklamania. Nie je to o tom. Radšej sa zameriavajte na to, čo Vianoce môžu tento rok priniesť VÁM, a nie Vy im!
Netlačte sa do dokonalosti a následného sklamania. Nie je to o tom. Radšej sa zameriavajte na to, čo Vianoce môžu tento rok priniesť VÁM, a nie Vy im!
Dnes nie je výnimočné, že každý chce byť svojským. Svojskosť, pravá autenticita vychádza z nás samotných, človek sa nemusí inšpirovať internetom alebo okolím, aby našiel pravdivého ja. Potom by to bola len ilúzia o nás. A ako vlastne človek vie, kedy podlieha sebaklamu?
Nerátala som s tým, no zhodou okolností, som ešte minulý rok cez web zažila osobný mini koučing s Tomášom Langermannom, a bola som ohromená tým, aké skryté veci vo mne mi pomohol objaviť.
V priebehu života prechádzame rôznymi chcenými aj nechcenými zmenami, ktoré sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. Možno sa už necítime v našom tele rovnako príťažlivo alebo sebavedomo ako „kedysi“. Zamýšľame sa nad vlastným životom a prehodnocujeme ho. Uvažujeme nad tým, čo sme zatiaľ dosiahli a čo nás ešte vlastne čaká.
V poslednom čase vnímam, že profesia kouč je čoraz lákavejšia a kouči sú čoraz viac na vzostupe. „Koučing mi zmenil život a ja už dva roky vnímam svet inak,“ napísala naša absolventka. Čím sa stáva profesia kouča takou príťažlivou a čoraz častejšie vyhľadávanou? Čo je jej výhodou? Prečo sa stať koučom?
Na začiatku môjho písania musím objasniť dve veci. Prvá z nich je, že roky sa venujem terapiám, čo predurčuje môj doterajší prístup. Druhou je, že o koučingu som si dlho myslela, že človek si u kouča dobre pokecá a dostane nejaké rady do života – nejaké odpovede na svoje otázky. Milým prekvapením bolo, keď som si koučing vyskúšala ako klient, no stále mi nedochádzalo, čo je úplnou podstatou koučingu.
Existuje milión príkladov kedy sa ocitáme v kognitívnej disonancií, pretože sa v nej v podstate ocitáme takmer celý čas. Nestíhame si ju ani všímať, pretože náš mozog ju rýchlo generuje a rieši tú paseku za nás.
O úspechu sa hovorí vtedy, keď ho človek cíti vo vnútri, srdcom. Nie je to vonkajšia kvalita, ani nejde o to, ukázať sa pred ostatnými, čo som dosiahol, no vôbec ma to neteší.
V živote sa stretávame aj s tzv. pocitmi „slepého bodu“, kedy nevieme dôvody toho, prečo sa nám veci dejú tak, ako sa dejú. A práve to je čas, kedy sa treba reálne zamyslieť nad tým, či tieto pocity nie sú dôvodom opakujúcim sa prekážkam, problémom alebo chorobám.
Zdá sa, že niekedy sa vymykáme prirodzenosti ľudskej podstaty a nedokážeme prijať ani sami seba, ani druhých v ich prejavoch alebo v spôsobe života. Každý z nás máme toho celkom dosť spoločného s ostatnými ľuďmi, a zároveň sme každý z nás jedinečný s poriadnou dávkou iba nám vlastnej povahy a charakteru.