Dnes nie je výnimočné, že každý chce byť svojským. Svojskosť, pravá autenticita vychádza z nás samotných, človek sa nemusí inšpirovať internetom alebo okolím, aby našiel pravdivého ja. Potom by to bola len ilúzia o nás. A ako vlastne človek vie, kedy podlieha sebaklamu?

Dnes je veľmi moderné hrať sa na hrdinov a bažiť iba po tých „cool“ vlastnostiach ako sebavedomie, stabilita v názoroch a správaní, podporovanie ega. Je dobré hľadať pravdu, no zostať pri tom stále pokorný.

Nerátala som s tým, no zhodou okolností, som ešte minulý rok cez web zažila osobný mini koučing s Tomášom Langermannom, a bola som ohromená tým, aké skryté veci vo mne mi pomohol objaviť.

V priebehu života prechádzame rôznymi chcenými aj nechcenými zmenami, ktoré sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. Možno sa už necítime v našom tele rovnako príťažlivo alebo sebavedomo ako „kedysi“. Zamýšľame sa nad vlastným životom a prehodnocujeme ho. Uvažujeme nad tým, čo sme zatiaľ dosiahli a čo nás ešte vlastne čaká.

V priebehu života prechádzame rôznymi chcenými aj nechcenými zmenami, ktoré sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. Možno sa už necítime v našom tele rovnako príťažlivo alebo sebavedomo ako „kedysi“. Zamýšľame sa nad vlastným životom a prehodnocujeme ho. Uvažujeme nad tým, čo sme zatiaľ dosiahli a čo nás ešte vlastne čaká.

V poslednom čase vnímam, že profesia kouč je čoraz lákavejšia a kouči sú čoraz viac na vzostupe. „Koučing mi zmenil život a ja už dva roky vnímam svet inak,“ napísala naša absolventka. Čím sa stáva profesia kouča takou príťažlivou a čoraz častejšie vyhľadávanou? Čo je jej výhodou? Prečo sa stať koučom?

Na začiatku môjho písania musím objasniť dve veci. Prvá z nich je, že roky sa venujem terapiám, čo predurčuje môj doterajší prístup. Druhou je, že o koučingu som si dlho myslela, že človek si u kouča dobre pokecá a dostane nejaké rady do života – nejaké odpovede na svoje otázky. Milým prekvapením bolo, keď som si koučing vyskúšala ako klient, no stále mi nedochádzalo, čo je úplnou podstatou koučingu.

Existuje milión príkladov kedy sa ocitáme v kognitívnej disonancií, pretože sa v nej v podstate ocitáme takmer celý čas. Nestíhame si ju ani všímať, pretože náš mozog ju rýchlo generuje a rieši tú paseku za nás.

O úspechu sa hovorí vtedy, keď ho človek cíti vo vnútri, srdcom. Nie je to vonkajšia kvalita, ani nejde o to, ukázať sa pred ostatnými, čo som dosiahol, no vôbec ma to neteší.

V živote sa stretávame aj s tzv. pocitmi „slepého bodu“, kedy nevieme dôvody toho, prečo sa nám veci dejú tak, ako sa dejú. A práve to je čas, kedy sa treba reálne zamyslieť nad tým, či tieto pocity nie sú dôvodom opakujúcim sa prekážkam, problémom alebo chorobám.